Seredský hodový jarmok

Seredský hodový jarmok

Dnes

Seredský hodový jarmok sa koná pravidelne v poslednej tretine júna na Jána. Jarmok sa koná na uliciach Školská, Kostolná, Mlynárska a Vinárska. Jeho súčasťou je kultúrny program, ktorý sa koná pred budovou Domu kultúry Sereď. Organizátorom je Dom kultúry Sereď (kultúrne vystúpenia) a Mesto Sereď (technické zabezpečenie predajného jarmoku). 

Kontaktná osoba pre vystupujúcich :

Mgr. František Čavojský 
Tel : 0911 424 083
E-mail : riaditeldk@sered.sk

 

Kontaktná osoba pre stánkarov a technické zabezpečenie :

Mgr. Zuzana Horváthová
0907 736 839
zuzana.horvathova@sered.sk

 

História

Trhy a jarmoky boli dôležitou súčasťou života ľudí aj v minulosti. Týždenné alebo výročné trhy podporovali samotný rozvoj stredovekých miest. Umožňovali nielen poľnohospodárom, ale aj remeselníkom predať a vymeniť, hlavne domáci sortiment. Postupne sa trhový sortiment menil na cielenú výrobu tovaru, ktorý bol vyhľadávaný, mal odbyt a bol potrebný. 
Strategická poloha Serede na hlavnom cestnom ťahu z Bratislavy do Nitry, ale aj blízkosť Šintavského hradu podnietili hospodársky rozvoj, ktorý od začiatku 15. storočia vyústil do premeny dediny (villa) na mestečko (oppidum). Priame doklady o trhu a jarmoku v Seredi pochádzajú z roku 1422, 1514 a z roku 1524. 
Trhy predstavovali aj jednu zo spoločenských udalostí. Konali sa v prevažnej miere jedenkrát do týždňa. V roku 1689 bolo udelené mestu Sereď, od kráľa Leopolda II., právo na konanie týždenných trhov. Na týždenných trhoch sa ponúkali roľnícke a remeselnícke produkty. Od polovice 19. storočia sa týždenné trhy konali v utorok a v piatok. Trhy s drevom trvali 14 dní a organizovali sa dvakrát do roka, a to na sviatok sv. Jána a na sviatok sv. Terézie. Začiatkom 20. storočia sa pred jarmokmi konali tzv. dobytčie trhy, na ktorých sa pravidelne zúčastňoval aj zverolekár. Týždenné trhy organizované v Seredi boli veľmi dôležité aj pre predaj obilnín. Datuje sa že, v roku 1864 sa v Seredi na trhoch predalo viac kukurice ako v blízkej Trnave, alebo väčšej Bratislave. 
Okrem týždenných trhov, ktoré sa konali v presne určené dni, existovali aj výročné trhy a jarmoky. Jarmočné právo, teda právo konať v danom meste jarmoky bolo v minulosti dosť výnimočné najmä tým, že ho udeľoval sám panovník. Hoci jarmoky boli zdrojom značných finančných príjmov bol prísne regulované. Zároveň mali jarmoky priaznivý vplyv na mestá a ich okolie. Jarmoky sa konali v deň sviatkov svätých a hodový jarmok (kermaš) na sviatok patróna kostola. V druhej polovici 19. storočia sa v Seredi konali jarmoky na Hromnice (2. február), na sviatok sv. Žofie (15. máj), na sviatok sv. Jána (24. júna), Nanebovzatia Panny Márie (15. august) a na sviatok sv. Terézie (15. október). Aby na jarmokoch a trhoch nedochádzalo k zbytočným konfliktom a šarvátkam, bol postupne vytvorený tzv. trhový poriadok. Na jeho dodržiavanie dohliadal samotný richtár s dvomi pomocníkmi. Kontrolovali ponúkaný tovar na jarmoku, ale aj správnosť váh a mier. 
Jarmoky predstavovali neodmysliteľnú súčasť seredského života, keďže v priebehu jarmočných dní množstvo ľud nielen obchodovalo, ale aj komunikovalo, veselilo sa, a tak vytváralo osobitnú atmosféru, ktorá sa traduje až do súčasnosti. 

Zostaň informovaný o našich novinkách

Prihlás sa do nášho newslettra a budeme ti zasielať novinky priamo na e-mail.