Cukrovar Sereď na obrázkoch
Výstava potrvá do 31.8.2017
Jedna z najstarších dodnes fungujúcich tovární v Seredi je cukrovar v súčasnosti patriaci spoločnosti
Slovenské cukrovary s. r. o., vlastníkom je rakúska cukrovarnícka spoločnosť Agrana
Z HISTÓRIE VÝROBY CUKRU V SEREDI
STARÝ CUKROVAR 1844 – 1856
Prvý, ešte starší seredský cukrovar, bol postavený v roku 1844 na mieste dnešného závodu B. M. Kávoviny. Spracovával cukrovú repu dopestovanú na majetkoch grófa Karola Esterházyho a vyrábal surový cukor. Od Karola Esterházyho odkúpila cukrovar vdova Seeberová z Viedne. Cukor sa tu vyrábal do roku 1856, kedy bola výroba cukru zastavená a budovy prestavané na parný mlyn. V roku 1868 budovy bývalého cukrovaru odkúpil Július Freund, ktorý so svojimi spoločníkmi Neumannom a Kohnom rozbehli výrobu pšeničného a zemiakového škrobu a od roku 1879 výrobu cigórie.
NOVÝ CUKROVAR 1907 – 2017
23. januára 1907 bol založený podnik „Poľnohospodársky cukrovar, akciová spoločnosť“, ktorá začala stavať nový cukrovar. Výroba cukru a prvá kampaň sa uskutočnila už v roku 1908. Najskôr sa tam vyrábal surový cukor, neskôr bola postavená rafinéria a priemyselný liehovar. V roku 1910 zakladajúci agrárni veľkopodnikatelia predali účastinárske podiely a majiteľmi asi tretiny akcií bol Dr. Lieben z Viedne, ďalšej asi tretiny akcií firma Eisler & Szold Horné Saliby a zostatok kúpila Maďarská eskontná banka z Budapešti, ktorá v roku 1913 získala aj podiel Dr. Liebena. Od roku 1912 v továrni prebiehali rekonštrukčné práce a v kampani 1913–1914 sa už vyrábal rafinovaný cukor. Čoskoro boli vybudované byty pre stálych zamestnancov, prvé seredské sídlisko zvané „Palestína". Cukrovar rozšíril svoju činnosť aj na poľnohospodárske podnikanie a prenajímal si pozemky aj od grófa Erdődyho z Hlohovca. Továreň následkom štátneho prevratu v roku 1918 utrpela značné škody na zásobách, výrobkoch a materiáli. Od
1. novembra 1918 skúpila firma Eisler & Szold Horné Saliby všetky účastiny cukrovaru a stala sa výlučným majiteľom pod menom: „Hospodársky cukrovar, účastinárska spoločnosť v Seredi“. Rok 1919 bol poznamenaný krachom Rakúsko-Uhorskej národnej banky, nasledovalo kolkovanie bankoviek a vyrubené boli majetkové dávky a zavedené nové druhy daní. Vlastníkom účastín Hospodárskeho cukrovaru v Seredi bola Maďarská banka v Budapešti, ktorá vlastnila dve tretiny akciového kapitálu a firma Eisler & Szold Horné Saliby vlastnila tretinu kapitálu. V roku 1922 správa cukrovaru kúpila aj vlastné poľnohospodárstva južne od Galanty, a to dvory Gödös, Dolnú Lúku a Sziget. Továreň v rokoch 1919-1949 vyrábala rafinovaný cukor všetkých druhov a ten vo veľkej miere vyvážala do cudziny, a to predovšetkým do Rakúska, Švajčiarska, Talianska, Turecka a Anglicka. Tento záujem o obchod s cukrom dokladajú záznamy prednostu dopravného úradu v Železničnej stanici v Seredi Ferdinanda Wágnera, ktorý napísal v roku 1925 do „Pamětní knihy“, že sa cukor vyvážal najviac do „Švýcar, Francie, Terstu, Indie a do Marokka“. Po rozpútaní 2. svetovej vojny pracovala továreň v rokoch 1942–1945 pod kontrolou slovenskej a nemeckej armády a dodávky cukru do zahraničia boli značne obmedzené a v roku 1944 zastavené. V roku 1944 bola vybudovaná výrobňa na produkciu kyseliny mliečnej, ktorá sa vyvážala hlavne do cudziny, a to najmä do Maďarska, Anglicka, Švajčiarska, Rakúska a Talianska až do roku 1948. Po skončení vojny až do 3. júna 1945 obsadila továreň Červená armáda. Na továreň bola uvalená dočasná národná správa. Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu zo dňa 9. januára 1946 bola továreň znárodnená.
Dňa 20. januára 1948 bol Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu zriadený národný podnik Hospodársky cukrovar v Seredi.
Dňa 3. júla 1948 bol Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu zriadený nový národný podnik Spojené cukrovary so sídlom v Seredi. Do tohto bol ako závod pričlenený i Hospodársky cukrovar v Seredi, cukrovar
v Sládkovičove a Vlčkovciach.
1. júla1960 do 31. decembra 1968 patril cukrovar pod národný podnik Spojené cukrovary Trnava. Vlčkovce sa od 1. júla 1960 odčlenili, Kávoviny fungovali v rámci cukrovaru od 1. januára 1955 a oddelili sa 1. októbra 1961. Utvoril sa Cukrovarnícky priemysel OR Trnava.
Od 1. januára 1969 vznikol Cukrovar Sereď, n. p., Sereď.
Od 1. januára 1974 vznikol Cukrovar a Kávoviny, n. p., Sereď.
Dňa 1. januára 1986 vznikol Seredský cukrovar Sereď. Kávoviny boli odčlenené od cukrovaru a pričlenili sa
k Pečivárňam Sereď.
Dňa 1. júla 1988 vznikol Štátny cukrovarský podnik , koncern, Trnava.
Od 20. júla 1988 vznikol Štátny cukrovarský podnik koncernový podnik Sereď.
Dňa 30. septembra 1990 vznikol Cukrovar, koncernový podnik Sereď.
Dňa 1. októbra 1990 vznikol Cukrovar Sereď, štátny podnik.
Dňa 1. mája 1992 vznikol Seredský cukrovar, akciová spoločnosť, Sereď.
1998 - Cukrovar Nova, akciová spoločnosť, Sereď, vstup nového vlastníka Agrana, rakúska cukrovarnícka spoločnosť
V apríli 2001 sa zlúčil s Gemercukrom a. s. , Rimavská Sobota a vznikla spoločnosť Slovenské cukrovary, a. s., Rimavská Sobota
Dňa 19. mája 2006 – zmena právnej formy a sídla na Slovenské cukrovary, s.r.o., so sídlom v Seredi
2006 – 2017 - Slovenské cukrovary, s.r.o., Sereď
Textovú časť a obrazovú časť výstavy pripravilo DK - Mestské múzeum – Fándlyho fara v Seredi.
Fotografie sú zo zbierok Mestského múzea – Fándlyho fary v Seredi a OZ Vodný Hrad v Seredi.
Dĺžka podujatia: 60 minút
Rok výroby: 2017
Dátum lokálnej premiéry: 23. jún 2017
